Kiwi malé

1.Najskor bolo slovo... 

aby nebolo samo...

vznikli básne.

2.Neviem ako začať no prejdem rovno k veci,
že o tebe chcem snívať tak prečo tie reči?
Chcem aby si vedel ako si dôležitý pre mňa,
pre moje srdce čo dám pre teba.
Tak prečo nie sme spolu predsa sa máme radi,
osud nám nikdy neprial,ale dá sa to napraviť.
Chybuješ mi veľmi a preto sa trápim,
neviem ako ty ale ja ťa veľmi ľúbim.
Už nechcem len čakať,túžim ťa objať,moje pery k tvojim pritisnúť,vášnivo sa ťa dotýkať,tak skús sa konečne rozhodnúť.

3.nenavidim ta !
neznasam ta !
preklinam ta !
odsudzujem ta ! .... Preco sa klamem... MILUJEM TA !!!!

4.Nemam preco smutit
ani nemam preco hlavou krutit
vedel som do coho idem
tusil som ze o cele srdce pridem
nasiel som odvahu povedat ti "milujem Ta"
a odpoved na to bola ze ja ta iba rada mam
jednoducho zalubil som sa do teba
a ostal som sam...

5.Slané potôčiky.
Vyvierajú spod privretých viečok
a vydávajú sa hľadať koryto rieky
v krajine tváre.
Rozpíjajú sa v Tvojej teplej dlani.
Posledné kvapky vysuší Tvoj dych.
Mám zrazu ľahkú hlavu
a jasno v srdci.

6.Sme obežnice.
Naše dráhy sa nikdy nepretnú.
Môcť Ťa ešte stretnúť.
Ešte raz.
Ešte raz dotknúť sa
perami Tvojich pier,
rukami Tvojich rúk.
Zbav ma hlúpych múk
a márnych predstáv.
So mnou si predstav
obežnice,čo porušia všetky zákony
a kašlúc na vedcov,tak ako my
opustia svoje dráhy.
A po výbuchu,ktorý spôsobí ich zrážka,
zmiznú v modrom nekonečne vesmíru.
Spolu.
Navždy.

7.Sneží v mojej duši
aj vonku za oknom.
Možno viem,tuším,
čo ma ťaží v mojom vnútri
ako olovo.
V snehu chladné stopy ľudí.
Na mojom tele žeravé otlačky tvojich dlaní
ako biľag na pleci stredovekej neviestky.

8.Som jednoduchá ako dážď
a ako život zložitá
A keď ma spočítaš
stále budem prvá
jediná
jedinečná

9.Si najkrajšia chvíľa, zo všetkých chvíľ
si šťastie, čo ma každodenne stretá
si dar zeme, tvár sveta
krokmi rokov som sa do teba vryl.

10.,,Odpúšťam,ked ma zrádzaš,
milujem,ked ma nenávidiš,
verím,ked mi ubližuješ,
smútim,ked mi odchádzaš....

11.prosím ťa späť sa vráť, bez teba nedokážem na vlatných nohách stáť...
chcem čas svoj s tebou znov tráviť a nie svoje srdce spomienkami trápiť...
v tvojom náručí chcem zaspávať, svoju lásku len pre teba schovávať...
lúbim ťa, z tvojich úst chcem počuť, znovu pocítiť pier tvojich chuť...
tak prečo neprídeš???

12.Chceš vedieť čo je láska?
To je ako výbuch šťastia!
Srdce ti od vzrušenia búchoce,
ako na tvoje 2.vianoce.
Si ako v ríši snov,
nevieš čo s tou láskou nádhernou.
Strácaš pojem o čase
a túžiš len po TOM jednom hlase.
Ale pozor, láska nie je len to krásne,
Môže popáliť a náhle zhasne.

13.Si krásna, ako obloha jasna.Chcem dotknúť sa tvojich pier,aby mi uchovali v srdci spomienky a v duši mier.Cítiť tvoju vôňu,ako jemný vánok,ktorý ma pohladí keď mam spánok.
Si pre mňa ta jediná,môjmu srdcu vysnená.Iba Teba veľmi chcem,lebo Ta vrúcne milujem.Si štastie môjho života,a aj myslienka mojich snov,tak prosím buď so mnou.

14.Ty si ma mal veľmi rád,
ja som ti to vrátila,
ked si prišiel, zas som ťa stratila....
Bol si tu ked som chcela,
slaza mi teraz oči zviera...
Chýbaš mi viac a viac,
mám ťa rada stáale viec...
Ked sa ťa dotknem,
padnem,omdliem,znovu a zasa....
Chytím ťa za ruku pôjdeme preč,
ty sa vrátiš tam,
a ja zasa späť...
Keby som ťa našla,
nepustím ťa,
no,ja by som znovu a zasa hľadala,
to čo som našla...

15.Padám na tvár anjel môj, z lásky, z vášne pred tebou, v mojich očiach tvoja tvár, tá čo nemá v srdci pár. Celý tebou posadnutý počítam deň na minúty. Stojím, sedím niečo hľadám, kedy zas tvoj úsmev zbadám? V srdci mojom len pre teba rastú ruže až do neba z duše!

16.Stojíme si oproti,
Ja tu a ty tam,
Hľadíme si do očí,
Krásne hnedé ich máš!
Stojíme si oproti,
Pravá ruka meravie ti,
Spočíva mi na tvári,
Páperie pripomína mi!
Stojíme si oproti,
Tichučko a tajomne,
Usmievaš sa očami,
V hrudi búšenie pociťujem!
Stojíme si oproti,
Žmurkneš na mňa šibalsky,
Si to ozaj ty,
Vysnívaný princ z rozprávky?

17.Tam kde moje ruky siahaju,
tam kde tvoje oci sa divaju,
tam kde nase tela splivaju
dusa sa trasie
a na nase pery sa krasne vasnivo dotykaju
ja myslim iba na to keby to bola pravda.
Lubim ta!

18.Nenechám Ťa z mojich vlasov vence viť...
Nenechám Ťa v mojich očiach sa utopiť...
Nenechám Ťa život si vziať...
Nenechám Ťa prestať ma milovať...

19.Lúče slnka hladia ma po tvári,
slnka prebúdzajúcej sa jari.
Sneh sa stráca, stromy kvitnú
za vysvedčko mi naši vytnú.

20.Vonku prší, ba priam leje
na uliciach nikto nie je.
Iba nemé tváre za oknami,
plačú tíško, že sú sami..

21.Bola si mi vodou , chlebom, slnkom , nebom, dusou , telom, laskou , zialom a teraz ostala si len snom..

22.Chcel by som ti vraviet do uska
to aká si peknucká!!
Si ako kvietok v strede pola
co stále namna volá!

23.Tvoje očká žiaria ako nočná obloha,
tvoj úsmev je pre mna dar od Boha.
Tvoje slová sú ako vtáči spev,
pri tebe zabudnem na každý môj hnev.

24.Vidím ťa všade aj ked spím,
si mojou túžbou o ktorej sním
Chcem stebou snívať
ukáž mi sen,
len stebou láska všetko krásne skúsiť chcem

25.Len teba veľmi ľúbim
len teba veľmi chcem.
Ty si moja láska a ty si môj sen.
Chcem sa s tebou milovať
a stebou večne byť
tvoje ústa bozkávať a nikdy neskončiť.

26.Ked ti snehová vločka padne na noštek
a ty pocítiš jemný božtek
Usmej sa a pozri sa do neba,
že niekde tam som ja a myslím na teba.

27.Ak lásky dvoch sŕdc pramene zmenia sa v silné koren
a spletú sa v jeden strom
tak nikto živý na svete nezabráni nám dvom
milovať sa navzájom.

28.Zobrali kridla anjelovi uz nemoze lietat,
tak zostal sam na zemi v prachu sa zmietat.
Nik pomocnu ruku uz mu nepoda,
nik si ho uz nevsima a anjel UMIERA!!!

29.Moje srdce sladko spalo,
pokiaľ teba nespoznalo.
Ale teraz vôbec nespí,
len na teba stále myslí.

30.Dnes nezavriem oči a nepôjdem spat.
Slzamy naplním ich zas,
no neplacem preto,ze ma nemaš rad
ale preto,ze si ma naucil milovat

31.Mal som Ťa rád.
Rád ako kamarát.
Potom si sa pritúlila ...
Stala si sa moja milá.
Za letom jeseň prišla.
A láska?... Ta odišla.
Zmenil sa stromom šat.
Ťažko je byť znova kamarát.

32.Bolo to kruté a veľmi ma to bolelo,
chvíľami som myslela,že moje srdce už zlyhalo,
že zlyhalo a už nemá pre koho biť,
že zlyhalo a ja už nemám prečo ŽIŤ!

33.Tak prečo si mi dal nádej a potom mi ju vzal?
V srdci mojom si zanechal iba veľký žiaľ.
Vzal si mi nádej a potom si odišiel,
zlomil si mi srdce-viac si neprišiel.

34.Veď ty nevieš čo je láska,vôbec jej nerozumieš,
nevieš čo sú slzy-ty kôli láske neplačeš.
Nevieš ako bolí sklamanie-ty ho nepoznáš-
ty máš rád slobodu-rád si užívaš.

35.Dal si mi nádej-ako takú.
V duchu som verila,že v srdci máš lásku niejaku.
Myslela som,že aj ty si dobrý,že vieš mať rád
ale mýlila som sa,nebolo to tak.

36.Chýba mi tvoja spiaca tvár
chýba mi slnko veľkých dní
chýba mi všetko čo som mal
chýba mi dotyk posledný,
Nie, to nemá byť smútok,
je to len radosť čo som žil,
zapálim ohneň nádeje
všetkých nás hádam zahreje,
aby sme našli cestu k mame
pre božiu lásku
a svoj kríž.

37.Jedno malé dievča je dôvodom
mojej absolútnej sily,
môžem urobiť čokoľvek chcem,
môžem kráčať cez steny,
môžem postaviť kráľovstvá z povetria
môžem vytvoriť dokonalú ľudskú lásku
z vánku v jej vlasoch,
môžem postaviť nové hviezdy,
ale nemôžem umrieť,
pretože
ja niesom z tohto ľudského sna.
Just open your eyes,
niesi rozum
You are a God...

38.Láska: to je naozaj
a nie deň s mesačným svitom.
Skutočnosť: zlý sen sna.
Veríte, že zajtra
ráno vyjde slnko?
Tak predsa len veríte.

39.Vždy si zakrývam uši
aby som nepočul tie vrany,
tak hlasno krákajú,
až sa bojím,
že to myslia vážne.

40.Napíšem ti básničku,
že mi slza tečie po líčku
že si všetko zmenila
až svet padol na kolená
aby ti večer pri sníčku
mohol zaspievať
aspoň po tichúčky pesničku.

41.Tak to sa vravia slová
a tak sa lámu srdcia,
ako ti mám povedať
čo vysloviť sa nedá.
Chlapče odíď
už je čas,
je čas nedeľný
stratiť sa z cesty
tých milých ľudí.

42.Srdce v dlaniach pre teba,
lebo moje telo je o toľko ďalej,
ako moja duša.
Moja duša je ďalej,
ako moja láska,
Milujem ťa
až mi telo praská
milujem ťa moja láska
až moja duša podobá sa stratenej,
milujem
až do poslednej kvapky krvi,
tej našej,
ľudskej,
červenej.

43.Veľmi som ťúžil po tvojom úsmeve,
veľmi som túžil po tvojej blízkosti,
veľmi som túžil po tvojich dotykoch,
veľmi som túžil po kvapke tvojej nehy,
tak veľmi túžim umrieť,
lebo už vačšmi nedokážem milovať.
Lebo ináč neviem načo by som bol tu
už neviem načo ináč by som žil,
keby tebou láska moja
na smrť nebol som sa utrápil.

44.Ahoj moja krásna, premilá
v očiach mám samé margarétky
lebo dnes v noci si sa mi prisnila

Vidíš, zase píšem básne
skladám riadky pod seba
aby bolo všetko iba krásne
aby aspoň trošku si sa usmiala

To moje oči ospalé
ujsť chceli pred tím že tu niesi
ticho noci veľmi bolo pomalé
ach, moja milá kde si?
Až teraz sa opäť stretáme

Priniesla nôcka krásny sen
i tvoje milované dlane
poď rýchlo ku mne
poď, poď sem
pritisol som ti svoje na ne

Krivka tvojho ženského tela
a úsmev malej dievčiny,
nechcel som vlastne veľa
iba dotyk jediný

Chvíľku sme boli v objatí
ďalej nebudem už radšej rozprávať
len že boli sme strašne dojatí,
veď nebolo treba nič povedať.

45.Aká to bola čudná láska
taká tichá ako to povetrie,
len sa ďalej kĺzať ním,
len si ďalej hľadieť do očí
len sa rozplakať nad vlastnou hlúposťou
len si tak potichu čosi rozprávať o toľkej kráse.

Len sa nemôcť dotknúť nehy
Len si vziať život pre nič
ktoré bude nasledovať
Také tiché bolo to povetrie
také, ako otvorená rana.
Ako keď zistíš
že to bolo už dávno na dlani osudu vpísané

Už sa mi to dávno nerýmuje,
už my iba divné veci chodia po mysli,
už to nemám ani ako ináč povedať,
som celkom iný ako tí ktorí sa s tebou vedia rozprávať.
Keby to pomohlo tak napíšem najkrajšiu báseň na svete.
Keby to pomohlo tak vkĺznem za hranicu skutočnosti.
Keby tak niekam odletel ten tichý motýľ.

 

46.Tak prenádherne prší
tichúčko, že tichšie ani nemôže
len aby ťa nezobudil
zo sna sa krásne usmievaš
toľká nežnosť zase premôže
opäť si víla
a ešte krajšia
vždy krajšie sú ženy od lásky
už dávno nemám otázky
večne ťa tuším
na rozhraní srdca
už nikdy nebudem môcť zabudnúť
spaľuješ ma až do konca
až do zamrznutia duše

 

47.Dnes je zvláštny deň
určite sa stalo niečo úžasné
kvety zo stromov letia
a šteklia na tvári
slnko sa ani usmievať nemusí
také je rozžiarené
letmé mávnutie krídel
a sú znova tu
kŕdle divých husí
tá šedá ulica je dnes nejaká zvláštna
nikdy som si ju nevšímal
ale dnes je rozjasaná
len sa tak chveje vzrušením
všetci sú usmievaví
akoby čosi tušili
Dnes je zvláštny deň
už slová opäť nemám
veľký sviatok,
moja milá píše:
"Krásny deň ti želám."

 

48.Aj tichá je aj kričí
akoby sme sa
rozprávali v plači
a nechápali čo je podstatné

Všetko tak rýchlo odchádza
tak závratne
až sa hlava z toho roztočí
až jej hviezdy letia do očí
až to skoro stačí
je to priam úchvatné

Boli sme na kolotoči
až mi prišlo trochu zle
bolo to už celkom v noci
- ten úsmev jej
úžasné
jej ústa boli úžasné
aj chceli niečo povedať.
V reflektoroch nad hlavami
červený kolotoč
len sa smej
- stále a bez prestania
točí sa a točí

 

49.Svieti u mňa svieca
ako v izbe samovraha
rozdeľujeme sa
už mi nič nepomáha

Noc je dnes nahá a voňavá
z nejakej veže padá zvon
všetko sa so mnou zahráva
v hlave hrozný presvedčivý tón

Končí sa noc
svieca dohára
- ráno idem do Raja

 

50.Písal som pri sviečke na papier otázky,
prečo nám svet nepodá obrázky
priezračnej bystriny, kruh ľudí v radosti
vánku čo pohládza, lásky nie márnosti

Vtáčik zaspieval, priletel na jabloň

vánok sa pohrával s hlávkami púpavy
prešiel som jazerom,
ohníček zapraskal,
prešla si po tráve, nebolo únavy